• Post category:Blog
  • Post comments:0 Comments

Aj hendikepovaní športovci vedia dosiahnuť veľké veci.

                Slovíčko „hendikep“ je v našich končinách vnímané ako niečo negatívne, prípadne obmedzujúce. Sú to však hendikepovaní športovci, ktorí dosahujú veľké veci, o ktorých sa nám – „zdravým“ častokrát ani nesníva. To, čo nám pripadá bežné a všedné, je pre hendikepovaných športovcov niečo nevšedné a vrcholové. V dnešnom článku sa pozrieme na športovcov, domácich i svetových, ktorí aj napriek svojmu hendikepu dosiahli veľké veci.

Na začiatku musí byť motivácia, odhodlanie a sebazaprenie

                Inšpiráciou pre tento článok bol náš Športovec týždňa Kuba Jančík, ktorý sa ani napriek svojmu hendikepu nezastavil a nevzdal to, ale neustále na sebe pracuje, aby dosahoval lepšie a lepšie výkony. Ruka v ruke s prekonávaním sám seba ide totiž aj „mindset“, teda nastavenie mysle na niečo pozitívne, pekné a motivujúce.

Slovensko má takisto svojich hrdinov. Naši športovci – paralympionici, zo Zimných olympijských hier v roku 2018 z Pjongčnagu priniesli až 11 nádherných medailí – 6 zlatých, štyri strieborné a jednu bronzovú. Najúspešnejšou sa stala Henrieta Farkašová, ktorá spolu so svojou navádzačkou získala štyri zlaté a jednu striebornú medailu v alpskom lyžovaní. Henrieta patrí medzi zrakovo znevýhodnené športovkyne, ani to ju však neodradilo od toho, aby sa postavila na svah a skúsila prekonať dosiahnuté časy.

Mnohí hendikepovaní športovci sa s hendikepom vôbec nenarodili

                Niektorí hendikepovaní športovci sa s hendikepom už narodili. U iných je, práve naopak, hendikep výsledkom ochorenia, úrazu či nehody. Celosvetovo známym menom je napríklad Oscar Pistorius. Zapísal sa nielen do svetových dejín športu, ale aj do kriminálnych záznamov vďaka vražde svojej vtedajšej priateľky. Jedno mu však nemožno uprieť. Napriek tomu, že tento talentovaný bežec z Južnej Ameriky prišiel kvôli chorobe – fibulárnej hemimélii – o obe nohy amputáciou pod kolenami, dosiahol úžasné výsledky nielen na bežnom okruhu, ale aj na Paralympiáde.

Baxter Humby – majster kickboxu len s jednou hornou končatinou

                Baxter sa narodil ako zdravé dieťa, napriek tomu prišiel o ruku hneď po narodení. Ručička sa mu zamotala do pupočnej šnúry a museli mu ju amputovať hneď v prvých minútach po narodení. Napriek tomu dosiahol neskôr fenomenálny úspech. V sedemnástich začal praktizovať bojové umenia, beh a reprezentoval Kanadu na Paralympiáde v rokoch 1992 a 1994. O dva roky neskôr sa stal kanadským šampiónom v kickboxe.

                Až dodnes je Humby jediný z kategórie hendikepovaní športovci, ktorý získal titul svetového šampióna len s jednou rukou a v roku 2010 sa stal dokonca WBC šampiónom v superváhe. Nezostal však verný len aréne – v Spidermanovi 3 dokonca zaskakoval ako kaskadér v bojových scenach za Tobyho McGuirea. Úžasné.

Oscar Sanchez

Sympatický Oz Sanchez dokázal takmer nemožné

                Oz Sanchez bol takisto mladý muž, ktorý sa venoval svojim snom a žil úžasný život. Všetko zmenila jedna nehoda na motorke v roku 2001, pri ktorej utrpel ochorenie miechy a zostal paralyzovaný. Nevzdal sa, nepodvolil sa nepriazni osudu a o 7 rokov neskôr sa po prvýkrát predstavil na Paralympiáde ako úspešný športovec.

                V roku 2008 reprezentoval Spojené štáty na hrách v Pekingu, získal zlatú medailu v paracyklistike a bronzovú v cestných pretekoch. O rok neskôr k tomu pridal v Taliansku ďalšiu zlatú medailu na UCI Paramajstrovstvách v cyklistike. V roku 2010 dokonca úspešne skončil známy pretek celosvetovej série Ironman na Havaji. Rok 2012 zakončil nádhernou zlatou medailou v tímovej stíhačke z Paralympiády v Londýne.

Melissa Stockwell – prvá veteránka z Iraku

Melissa Stockwell

                Meno Melissa Stockwell v roku 2004 bolo vo svete športu úplne neznáme. Melissa bola totiž prvou poručíčkou US Army a vyslali ju na misiu do Iraku. O tri týždne prišiel moment, kedy sa stala prvou ženskou vojačkou, ktorá utrpela devastačné poranenia pri nečakanom výbuchu bomby. Prišla o ľavú nohu, svet sa jej zrútil, ale nevzdala sa.

                Melissa sa stala prvou veteránkou, ktorá sa zúčastnila Paralympiády. Súťažila v disciplínach 100m motýlik, 100m voľný štýl a 400m voľný štýl, kde skončila šiesta, piata a štvrtá. Získala aj zopár zlatých medailí a je jednou zo šampióniek v kategórii TRI-2 (športovci s končatinami amputovanými nad kolenami). Angažuje sa takisto vo federácii na pomoc postihnutým športovcom.

                Niekoľko príbehov, niekoľko osudov, úžasná motivácia a hlavne chuť žiť a nevzdávať sa. Aj pri behu či iných športoch platí, že aj napriek počiatočným neúspechom môže úspech čakať na každého z nás. Stačí prekonať nechuť a pustiť sa do toho s vervou a odhodlaním.

                Čo konkrétne sa podarilo, aj napriek nepriazni osudu, vám? Podeľte sa s nami o vaše osobné víťazstvá!

.

Pridaj komentár